Adriana Novakov

K  tvojmu životu neodmysliteľne patrí joga a povolanie modelky. Čo si viac, jogínka alebo modelka? 

Ja vlastne ani neviem. S jogou som začala, keď som mala 12 rokov a s modelingom o dva roky na to. Obidve činnosti sú so mnou spojené už od mladého veku a dokopy tvoria to, kto som. 

Ako sa zmenilo povolanie modelky od čias, keď si začínala? 

V súčasnej dobe je veľmi jednoduché nájsť si rôzne informácie, a rýchlejšie sa teda prispôsobiť novej situácii. Keď som začínala, internet v mobiloch neexistoval a po Paríži som behala s mapou v ruke. Bolo to oveľa, oveľa ťažšie, nehovoriac o tom, aké miery, vek a ďalšie choré kritériá sme museli spĺňať. V súčasnosti sa mi každý džob zdá ako dovolenka. 

V čom vnímaš tieto zmeny ako pozitívne a čo, naopak, by sa ešte mohlo zmeniť k lepšiemu? 

Pozitívne vnímam fakt, že veľa klientov prestáva toľko retušovať, bookujú modelky s väčšími mierami, úplne normálne, zdravo vyzerajúce baby, ktoré majú šarm a čaro osobnosti. 

Veľmi negatívne vnímam, pod akým tlakom je vďaka sociálnym médiám naša mladá generácia. Celý ten instagramový boom úplne zastiera obraz skutočnosti.
Každý naháňa likes a followerov, pretože pokiaľ ich nemáte aspoň 10K, ste nikto. Veľmi tým trpí celé ľudstvo. Sme úplne neprítomní, zahľadení do seba a frustrovaní z nedostatku pozornosti a pochopenia. 

Teraz pracuješ predovšetkým v Európe, porovnaj Európu a Ameriku... 

Hovorí sa, že Američania vedia, ako zarobiť peniaze, Európania vedia, ako žiť. A presne tak to je. Tiež sme oveľa ľudskejší, priateľskejší. V Amerike každý očakáva niečo za niečo. Keď som žila na Miami, raz mi zavolal môj známy, ktorý v tom čase rozbiehal na Southbeach biznis. Konala sa obrovská párty a veľmi sa bál, ako to dopadne. Či ľudia prídu, či sa budú baviť. A tak som sa vykašľala na program, ktorý som v ten večer mala a išla som ho podporiť. V ten večer sa ma minimálne päť ľudí spýtalo, prečo mu pomáham a čo za to mám. Nedokázali pochopiť, že som tam prišla len tak, pretože som chcela pomôcť. Dodnes som z toho znechutená. Veľmi, naozaj veľmi som sa tam v ľuďoch sklamala. Všetci moji kamaráti v Amerike sú Európania, alebo pochádzajú z inej časti sveta. 

Tvrdíš, že byť modelkou nie je povolanie, ale životný štýl. Aký je to životný štýl? 

Ja svoju prácu milujem, inak by som ju nerobila. Mám veľké šťastie v tom, že sa viem veľmi rýchlo aklimatizovať a prispôsobiť sa ľuďom, s ktorými pracujem. Nie každý je milý, veľakrát pracujete s naozaj komplikovanými ľuďmi a treba vedieť, ako na nich. Treba vedieť, ako sa predať. Keď toto všetko pochopíte a uvedomíte si svoju osobnosť, zistíte, že niet sa čoho báť. Ja som dnes celkom sama sebou. Na nič sa nehrám a plne si to užívam. 

Keď tvrdíš, že ťa to takmer zomlelo v tvojom období v Amerike, čo tým myslíš? 

Začala som sa správať presne tak, ako ľudia, ktorými som opovrhovala. Zrazu sa mi ten jednoduchý, šťastný život, ktorý ma skutočne napĺňal, zdal nudný. Doma som začala klamať, robila som veci, ktoré by som nikdy za normálnych okolností nerobila. A aj keď som si to z časti uvedomovala, všetkých mojich blízkych som odmietala počúvať. Keď to už zašlo do extrému, raz večer som usedavo plakala na terase a prišla za mnou moja jediná skutočná kamarátka, ktorú som tam vtedy mala. Chytila ma za ruku a povedala mi, aby som si kúpila prvú letenku domov a už sa nevracala. Že život, ktorý momentálne žijem, nie je skutočný, že je to bublina, ktorá aj tak jedného dňa praskne. Skončí sezóna, všetci odídu domov a čo potom? Nestojí za to stratiť samu seba. A mala úplnú pravdu. V ten večer som si kúpila letenku a na druhý deň som odletela domov. 

Čo by si ešte chcela dosiahnuť a ako dlho sa plánuješ venovať modelingu? 

Čo najdlhšie, ale nemám už dvadsať a uvedomujem si, že na ňom nesmiem lipnúť a očakávať, že to bude presne také isté ako predtým. To jednoducho nejde a som s tým zmierená. Život týmto nekončí, práve naopak, mám pocit, že sa nachádzam práve v období môjho života, keď som schopná čohokoľvek. 

Mám obrovskú potrebu doslova nasávať informácie, učiť sa nové veci. Pri modelingu som nemala čas na nič. Teraz si to vynahrádzam. Veľmi som naklonená myšlienke ísť študovať na vysokú školu. 

Joga je s tebou spätá od detstva, dá sa povedať... aká je to cesta? 

Joge sa venujem už vyše 20 rokov, ale stále mám pocit, že nič o nej neviem, stále sa učím. Je to krásna cesta, ktorá pre mňa nikdy nekonči. Ešte aj v rakve budem ležať v savasane, ( pozn. v sanskrte  pozícia mŕtvoly).

Dnes už jogu aj vyučuješ, kto ťa na ceste najviac ovplyvnil? 

Najviac moji učitelia Fredy Ayisi a Jaro Pavek. Obidvaja sú nesmierne rozdielni, ale práve to mi dalo odpovede na mnohé otázky.
Fredy ma, samozrejme okrem iného, naučil veriť si, dal mi krídla a otvoril mi oči v tom, ako sa dívam na tento svet. Som mu za veľmi veľa vecí v živote vďačná. 

A Jaro mi dal to, čo som po celý život hľadala a potrebovala. Ucelený systém, o ktorom už teraz viem, že funguje. 

Kde cvičíš, koľko cvičíš a ako je to s cvičením na cestách? 

Ak nemám nejaký zdravotný problém, praxujem každý deň, približne hodinu, niekedy ostanem len v tichosti sedieť a meditovať, prípadne robím pranajamu ( techniky dýchania) , očistné techniky. Treba počúvať svoje telo a to, čo nám hovorí. Ak som priveľmi unavená, nebudem sa siliť a dám si deň voľna. Nič sa nestane. 

Aké zaujímavé destinácie si vďaka joge navštívila?

Pre modeling som veľa cestovala a preto som bola vďačná za každú voľnú chvíľu, ktorú som mohla stráviť doma. Na cestách som si ale vždy našla čas a venovala som sa joge, vyhľadávala rôznych učiteľov a cvičila, kde sa dalo. Dokonca aj v lietadle nad Atlantikom:))) 

Čo ti joga dáva a čo ťa naučila? 

Milujem sledovať, čo so mnou joga robí, ako mi otvára oči, srdce a učí ma, že je veľmi dôležité, ako sa správame k sebe a ku všetkým žijúcim tvorom na tejto planéte. A tak isto k prírode okolo nás, že ju treba rešpektovať a chrániť, inak sa nám otočí chrbtom.
Nepoznám lepší liek na všetky problémy. Práve joga dokáže vyliečiť aj tie najzávažnejšie choroby, je to o nastavení a sile mysle. A práve tá v tomto celom zohráva veľkú úlohu. 

Si vydatá, ako ste sa s tvojím mužom zoznámili? 

Zoznámili sme sa na jednej párty, ktorú vtedy poriadal BOOOM.sk (čo bola jedna z prvých sociálnych sietí u nás) a podnik Coyote ugly. Práve sa vrátil z Londýna, kde vtedy pracoval, a keďže sme mali veľa spoločných známych, bolo ťažké do seba nenaraziť. Ale asi až po dvoch mesiacoch neustáleho vypisovania si, sme si dohodli rande, a bolo. To bola taká láska, presne tá, čo vás vystrelí na Mesiac a vy si tam v tých srdiečkach lietate bez jedla, spánku... Vždy sa na tom s mužom smejeme, keď na to spomíname. 

Určite sa okolo teba krútilo veľa mužov, nežiarlil? 

Musel si zvyknúť:)) 

Čo ti dáva vzťah s tvojím mužom? 

Každému hovorím, že môj muž je z iného sveta, ako zvyšok mužskej populácie. Mám vážne
šťastie. Dôvod, prečo som sa do môjho muža zamilovala, bol okrem fyzicna:)), hlavne ten,že bol a stále je dobrý človek.
Okrem toho, že je skvelý manžel, je aj ten najúžasnejší otec na celom svete, vždy sa za nami ponáhľa domov z práce, aby bol s malou, mohol ju okúpať, uložiť spať a mne tak pomôcť. Samozrejme, že mi občas lezie na nervy a má svoje muchy, každý ich máme, ale za tých 14 rokov, čo sme spolu, sme vytvorili super team a ja som si lepšieho parťáka na život vybrať fakt nemohla:) 

Koľko má vaša dcérka Leonie rokov? Môže byť aj mladá mamička stále modelkou? 

Náš poklad má tri roky. K práci som sa vrátila asi dva mesiace po pôrode, s postavou som nemala nijaký problém, ale jediné, čo si z tohto obdobia pamätám je, že som bola neskutočne unavená. Malá so mnou veľa cestovala a za babysitterov som mala mamu, svokrovcov a muža, bez ktorých by som to tempo asi nebola schopná zvládnuť. Bolo to veľmi náročné, pretože som dlho dojčila, a to mi bralo veľa energie. Počas fotenia som si mlieko odsávala aj pol hodiny do fľašky, zatiaľ čo celý team oddychoval alebo obedoval. Ale nič z toho neľutujem. Všetci mi veľmi pomáhali a podporovali ma. Prácu som si takto udržala a moja rodina si vytvorila s Leonie za ten čas úžasné puto. 

Materstvo je pre teba.... 

Najväčšia škola života, akú som kedy mohla dostať. Byť rodičom je síce ťažké, ale ten pocit držať svoje dieťa po prvýkrát v náručí je najkrajší na svete. Milujem Leonie neopísateľnou láskou, takou, akú len matka môže cítiť. 

Dcérka pre teba znamená.... 

Úplne všetko. Odkedy sa narodila, je u mňa na prvom mieste.