Nerobím módu, ja som móda
Najslávnejšia módna návrhárka uvoľnila ženy zo sťahujúcich korzetov. Uvoľnila ale aj mravy a svojím spôsobom života si proti sebe poštvala celé Francúzsko. Bola prominentnou milenkou slávnych, bohatých a vplyvných mužov. Predstavila svetu nesmrteľné „malé čierne“ šaty s odhaleným chrbtom, parfum, ktorý ako prvý na svete nesie meno návrhára či ikonické kabelky a šnúry perál. Celý život sa držala jednej zásady: Móda odchádza, štýl nikdy.
Vlastným menom Gabrielle Bonheurová Chanelová nebola žiadne neviniatko. Narodila v chudobnej rodine, jej budúcnosť ani zďaleka nevyzerala ružovo. Mama jej umrela, keď mala šesť rokov a otec svojich päť detí radšej opustil. Coco skončila v sirotinci Aubazine, kde sa o ňu starali prísne mníšky. Neskôr sa naučila šiť na stroji a jej prvá skutočná práca bolo miesto šičky vo firme na výrobu nohavičiek a detských výbavičiek.
Snívala o živote vo vyššej spoločnosti, lákal ju dekadentný Paríž. V roku 1905 začala vystupovať v kabarete pod umeleckým menom Coco. Na výslnie sa dostala ako milenka bohatého dôstojníka Étienna Balsana. Presťahovala sa k nemu na zámok, vďaka jeho peniazom otvorila prvý parížsky butik s klobúkmi a doplnkami v roku 1912. Nemohla si dovoliť šaty podľa vtedajšej módy, tak si šila vlastné. K dvom ďalším butikom v Deauville a Biarritz jej dopomohol ďalší muž v jej života, britský diplomat Arthur Capel. Srdce jej zlomil hneď dvakrát – najprv sa oženil s Angličankou, a potom v roku 1919 zomrel. Smutná Coco však zažila prvý veľký úspech vo svete módneho biznisu, keď začala predávať modely skrátených a zúžených sukní a vyzmizíkovala korzet.
Chýbali jej látky, tak použila žerzej na šitie jednoduchých splývavých šiat a tričiek. Pre vojakov zase z neho šila tričká a spodnú bielizeň. Propagovala novú štíhlu siluetu, oslobodenú od hrubých vrstiev, krátke vlasy a praktický športový styling. Ženy začali chudnúť, aby si mohli dovoliť modely značky Chanel, ktorá sa počas I. svetovej vojny vzmáhala. Coco oslobodila ženskú siluetu, vytvorila šaty košeľového strihu a malé čierne. Zaujímavé boli aj plážové a športové modely, navrhnuté na mieru ľuďom z vyššej spoločnosti, ktorí dovolenkovali na juhu. Coco nezostala dlho bez milenca a vybrala si ďalšieho boháča – veľkoknieža Dmitrija Pavloviča Romanova, bratranca posledného ruského cára v exile. K vzhľadu ikonického flakónu parfumu Chanel N°5 v podobe fľaše ruskej vodky ju inšpiroval práve Dmitrij. Vo voňavom biznise sa o tri roky neskôr spojila s Pierrom Wertheimerom, ktorého potomkovia parfumy vyrábajú dodnes. „Tento parfum nie je iba nádherný a voňavý. Obsahuje moju krv, pot a milión zlomených snov,“charakterizovala ho Coco.
V dvadsiatych rokoch sa presťahovala do hotela Ritz a jej butiky na najluxusnejšiu parížsku adresu na rue Cambon. Sídlo spoločnosti Maison Chanel na Rue Cambon 31 v Paríži, kde začínala v dvadsiatych rokoch, je dodnes na rovnakej adrese. Stala sa neoddeliteľnou súčasťou parížskej smotánky a umeleckého sveta. Po odevoch a parfumoch prišla na rad bižutéria. Sama Coco na verejnosť nikdy nechodila bez svojich perál. Rusa po románikoch s francúzskymi a ruskými umelcami v roku 1925 vymenila za vojvodu z Westminstru, vďaka ktorému si vybudovala spoločenské postavenie. Jeho ponuku na sobáš odmietla slovami: „Už tu boli viaceré vojvodkyne z Westminstru, ale Chanelová je len jedna.“Pred začiatkom II. svetovej vojny Coco vlastnila impérium a zamestnávala vyše 4 000 ľudí.
Mala antisemitské a homofóbne názory, za čo ju Francúzsko odvrhlo. Najskôr arizovala firmu bratov Wertheimerovcov, v ktorej sama dovtedy vlastnila desať percent. Do svojho luxusného sídla v hoteli Ritz si nasťahovala milenca Hansa Gűnthera von Dincklage, dôstojníka tajnej služby SS. Zatvorila svoje módne obchody a zničila si meno. Po skončení vojny sa musela aj so svojím milým odsťahovať do švajčiarskeho exilu, kde zostala celých desať rokov. S pohoršením sledovala, ako sa kráľom módy v Paríži stal Christian Dior, ktorý oživil korzet a stiahnutú ženskú siluetu. Coco Chanel sa stala persona non grata a jej módny štýl vymieral.
Vo veku 71 rokov sa rozhodla pre triumfálny návrat do Paríža. Prvá kolekcia v protiklade k Diorovmu štýlu bola neúspešná, francúzske módne časopisy ju znemožňovali a ohovárali. Coco po návrate do Paríža najprv bývala vo svojom salóne a neskôr sa presťahovala do milovaného hotela Ritz, kde prežila ostatných pätnásť rokov života. Čoraz viac sa uzatvárala do seba, mala zranenú dušu a pošramotenú povesť železnej lady. Zomrela 10. januára 1971 vo veku 87 rokov v apartmáne v hoteli Ritz – hovorí sa, že v svojich perlách a sama. Jednoduché šaty na telo, tvídový kostým, prešívaná kabelka a parfumy značky Chanel sú však dodnes svetovou klasikou. „Nešťastím ženy je, keď je závislá od svojej mladosti. Mladosť musíte nahradiť tajomnosťou,“ povedala Coco o živote. Ten jej, život Mademoiselle, ako ju volali blízki priatelia, je dodnes opradený záhadnosťou a mýtom.
MAGAZÍN
