Dominika Cibulková

Najviac mi chýba domov

Oslávila tridsiatku, na konci aktuálnej sezóny sa na tenisovom kurte veľmi neukázala a svoju životnú cestu prestavuje v biografii Tenis je môj život. Keď je doma, čo jej je stále mimoriadne vzácne, najradšej je so svojimi blízkymi, číta si, teší sa zo svojho voľna, šatníka, psov, kamarátov a obyčajného života.

Dominikina beauty rutina:

Nerobím nič špeciálne, iba mám stále na pamäti slová mojej maminy, ktorá sa o seba stará, aby som pleť nikdy nezanedbávala, lebo mi to neskôr vráti. Buď v dobrom alebo zlom. Som stále na slnku, to mojej pleti asi nepridáva a aj ja vidím prvé vrásky, ktoré nijako extra zatiaľ neriešim. Každý večer a ráno si vyčistím tvár, používam tonikum, sérum a krém. Masku si dávam dvakrát do týždňa a najnovšie som prepadla rollerom a beauty stamp. 

 Si poverčivá, a to sa týka napríklad aj depilácie nôh. Väčšinou tenistky na kurtoch vyzerajú celkom dobre. 

Zásadne nevoskujem počas turnajov. Už sa mi smeje aj tréner, aké mám niekedy chlpaté nohy. Toto pravidlo ale nemienim porušiť. Michal ma v čase „dlhých chĺpkov na nohách“ volá Diviačik. Nechty musím mať spravené, ale chĺpky na nohách ma netrápia. Podľa Márie Terézie je poverčivosť vlastnosť slabých, čo som sa pred nedávnom dočítala, snažím sa od nej trochu ustupovať, ale nohy si asi voskovať počas turnajov nezačnem. 

Ako je to s tvojím „monkovským“ usporiadaním fľaštičiek na nočnom stolíku? 

Haha, snažím sa svojich starých zvykov trochu zbavovať, aby ma neobmedzovali. Donedávna ma vedela rozhodiť inak usporiadaná, inak položená fľaštička alebo parfum. Vždy mám všetko vignetkou dopredu, ale keď to tak nie je, už sa nerúcam a nerobím drámu. 

 Z čoho ten zvyk pramení?

Neviem, mám ho akoby odjakživa. Ale učím sa žiť s faktom, že Michal napríklad v sprche nechá pootvorený, vytečený šampón. Jemu na takých veciach nezáleží. Jednoducho, už nehysterčím, pekne to upracem, utriem a uložím na svoje miesto.

Máš taký istý poriadok aj v šatníku a v byte?

Áno. Doma poriadok vyžadujeme a je to u nás celkom sterilné. Ale zase nie som človek, ktorý poriadok aj vytvára. Okrem tej sprchy. Mám pani Jožku, ktorej dôverujem a ona niekedy vie lepšie ako ja, čo kde mám. 

Kto je pani Jožka?

Najlepšia gazdiná na svete. Je s nami od začiatku, odkedy máme byt. Zvykli sme si na seba a máme ideálnu spoluprácu. 

Domi, ale ty skutočne máš dve tváre. Jedna je na tenisovom kurte a druhá v súkromí.

Dr. Jakyl, Mr. Hyde! To som presne ja. Na kurte mi záleží na tenise a je mi jedno, či som upotená, aké mám vlasy alebo či mám skrčené čelo a niekde mi trčí faldík. Tam ide o niečo úplne iné. V súkromí, teda keď som doma, sa rada pekne oblečiem, chcem vyzerať stopercentne. Mejkap, vlasy, outfit – dávam si na tom záležať.

To nahodenie ťa ale baví chvíľku, alebo nie?

Presne. Sem-tam. Aj doma chodím na stretnutia v legínsoch, teniskách alebo v pohodlnom oblečení. Nahodím sa len, keď idem von, čo mi je vzácne. Keď je toho veľa, nebaví ma to. Všetko s mierou. Aj špirálu. V „louboutinkách“ ma po kockovej bratislavskej dlažbe chodiť neuvidíte. Vždy uprednostňujem pohodlie. 

Máš svoj beauty tím. V ňom je stylista Andy Kusalik a o tvoje vlasy a vizáž sa stará Patrik Suši Veselý. V Priveé si doma.  

Absolútne. Poznajú ma dokonale, máme zabehnuté spôsoby, vedia, čo mám rada. Napríklad Patrik si zmyslí modré tiene, ktoré by som nikomu inému nedovolila, ale jemu ani nič nepoviem, nech si robí svoje. Andymu tiež verím. Veľa ma naučil a navyše, čo sa nedá zaplatiť, sme kamaráti. Vďaka Andymu – všetky veci, ktoré mám v šatníku, nosím. Predtým to tak nebolo.

Vedela by si si už poradiť aj bez nich dvoch?

Nie. Nič od nich neodkukávam. Potrebujem ich a rada trávim čas v ich spoločnosti. Myslím si, že ich baví so mnou robiť, lebo im do ničoho nekecám a to je, opäť opakujem, o dôvere, ktorá prerástla v krásne kamarátstvo.

Dôvera v „svojich ľudí“ je tvoja charakteristická črta. 

Presne tak. Keď ľuďom verím, stopercentne sa im zverím. Aj s mojím trénerom Maťom Liptákom sme si prešli dlhú cestu a je jeden z najdôležitejších mužov okolo mňa. Sme ako rodina. Ak by som niekomu potrebovala zavolať o štvrtej ráno, že mám problémy, určite by som volala jemu. Zažili sme spolu ťažké časy, ale aj najväčšie úspechy. Spája nás silné puto. Vážim si ho ako férového človeka. 

Ešte donedávna si veľa vecí dusila v sebe a z rešpektu k autorite si ich nevedela dať von. Nehovorila si o svojich pocitoch ani trénerovi.

Vyspela som a naučila som sa rozprávať. Viem, že aj nepríjemné veci treba jednoducho povedať. Oveľa lepšie ako ich držať v sebe a zbierať, lebo potom niekde niekomu, väčšinou mne, vyrazia „dekel“. V tomto smere mi veľa pomohol Michal.

Michal, tvoj manžel. Máte niečo nové? Ako sa máte?

Máme sa fantasticky. Sme stále spolu, ale keď spolu nie sme, veľmi si chýbame. Sme na spoločnosť toho druhého veľmi zvyknutí a nemám najmenšiu potrebu nič v tomto smere meniť. Tu zmenu nechcem, netúžim po nej a dúfam, že dlho nepríde. Máme krásny spoločný život, neexistujem samostatne, sme len my dvaja. 

Nezdá sa ti toto vaše spojenie tak trochu nenormálne?

Je nenormálne, súhlasím. Preto sa niekedy bojím. Strach máme v rodine. Preniesol sa na mňa z maminy a ja sa teraz bojím, aby sa niečo nestalo, čo by zmenilo tú úžasnú lásku a pohodu, ktorú s Michalom mám. 

Akú úlohu má teraz tvoj otec?

S tatinom mám úžasný vzťah, je mi oporou. Rozumie si aj s Michalom. Povie mi svoj názor, poradí mi, ale necháva ma žiť. Sme obaja veľmi spokojní. 

Nechceš ty už náhodou skončiť a byť mamou?

Teším sa na rodinu a na moju novú úlohu mamy. Ale zatiaľ to nie je tak, že zajtra skončím. Keď to príde, dám včas vedieťJ. Nechala by som niektoré veci aj na prírodu, vďačne sa jej podriadim.

© 07.11.2019, Envy

ĎALŠIE Z TÉMY #

Na našej stránke používame súbory “cookie”, aby sme čo najlepšie využili možnosti stránky a prispôsobili Vašim požiadavkám. Taktiež sú použité na poskytovanie užitočných nástrojov a hodnotných funkcií. Aby ste využili web stránky s plným komfortom, umožnite prosím prijímanie “cookie” na našej stránke.