Full Time Diva

Vanda Janda

V módnom svete v rámci Česka, Slovenska a už aj za hranicami je čoraz známejšia návrhárka. Od mladého veku bol odev pre ňu oveľa viac než len kus látky, ktorý človeka zahalí či zahreje. Vnímala ho ako niečo zázračné, čo dokáže človeku urobiť radosť, dodať mu gráciu, pomôcť jeho postave, ale aj prispieť k sebavedomiu. Dodnes je pre ňu fashion fascinujúcim svetom, ktorý sa stal tak trochu aj jej domovom.

Ak by si sa mala charakterizovať 5 slovami, ktoré by to boli a prečo?

Ľudskosť  – asi pre to, že som od mala bola vedená k empatii a porozumeniu a sú to za mňa základné hodnoty. Vie ma trápiť, ak sa v nejakej situácii nezachovám správne – ľudsky. 

Vytrvalosť – čokoľvek som v živote začala robiť, aj napriek tomu, že som na to možno nemala talent, snažila som sa v tom niečo dosiahnuť. 

Cieľavedomosť – nemohla by som život prežiť bez projektu, ktorému by som sa plnohodnotne venovala, pokiaľ už niečo robím, robím to na 100%. 

Perfekcionizmus – k tomu už asi po predošlých vetách nie je treba vysvetlenie, možno ešte zmením na 110%. 

Ružová – J.

Naopak, ktorých 5 slov by si v súvislosti so sebou nikdy nepoužila?

Impulzívnosť – aj napriek tomu, že môj prejav niekedy môže pôsobiť ako impulzívny, všetko si premyslím a nie som príliš spontánny človek.

Červená – neviem z akého dôvodu, ale od mala nemám rada túto farbu, rozčuľuje ma aj, že sa autom stojí na červenej a celý čas sa na ňu musím pozerať. 

Nuda – u nás v ateliéri, ale aj v mojom živote sa stále niečo deje a ja to milujem. Stereotyp – aj napriek tomu, že som rada zorganizovaná a mám všetko naplánované, moja práca je každý deň o niečom inom.

Motýľ – odmala mám z nich obrovský strach. 

Móda je tvoj svet, ako ju vnímaš, prečo ťa baví?

Móda bola odmala mojou súčasťou. K láske k nej ma priviedla hlavne moja babička Alicija, ktorá bola nesmiernou dámou. Hrali sme sa na módne prehliadky, skladali sme oblečenie v šatni, hovorila mi o materiáloch, rozprávala mi historky, ktoré sa ku veciam viazali. 

Aká bola tvoja cesta k profesii módnej návrhárky?

Postupná a prirodzená. Už v škôlkarskom veku som mala jasno, chodila som na výtvarnú a kreslila modely šiat, vymýšľala kolekcie, obliekala bábiky do vlastnoručne ušitých šiat, nútila babičky, aby ma učili pliesť a háčkovať. Pri výbere strednej školy som rodičov, aj napriek prvotnej ambícii absolvovať gymnázium, presvedčila o pláne so strednou umeleckou školou v tomto obore. Podmienkou bolo študovanie jazykov. Na strednej som sa priučila konštrukcii, strihu, šitiu i rôznym tradičným výšivkám, tlačiam. Popri štúdiu som rozvíjala svoj blog, pomáhala štylistkám v magazínoch, robila som čokoľvek, čo bolo spojené s módou. Po druhom ročníku som absolvovala stáž u Mira Saba, kde som prvýkrát zažila prípravu dizajnéra na fashionweek a po treťom ročníku som šla na letnú brigádu do butiku Dior v Prahe. Som za tieto skúsenosti nesmierne vďačná. Po maturite som sa presťahovala do Prahy, kde ma čakalo vysokoškolské štúdium na UMPRUM, počas prvého roku som už svoju kolekciu prezentovala na MBPFW. 

Máš rada street style? V ktorých mestách sa inšpiruješ?

Inšpirujem sa najmä v mestách, kde sa paradoxne štýl netvorí na ulici, ale je podložený historickými faktami. Napríklad si spomínam, že som bola zo žien užasnutá v Maroku. Veľmi sa mi páči, ako nad módou premýšľajú Španielky, Francúzky či ženy v New Yorku, hlavne obdivujem otvorené lodičky v mínusových teplotách. Považujem však za dôležité neinšpirovať sa len na ulici, ale aj v kinematografii, umení, poznať historické súvislosti, určité prvky, ktoré sa tradujú napríklad vo vašej rodine, či prislúchajú vašej národnosti. Street style nie je bezodný a pokiaľ módne domy, ktoré trend diktujú nebudú ulici dávať nové impulzy, neviem ako sa dá ďalej v móde vyvíjať. Ulica reaguje na to, čo vytvoria ľudia na to poverení a tvoria z toho nové varianty, avšak nevytvárajú nový štýl.

Žiješ v Prahe, ktorá je v našich končinách už „módnym guru“ – prečo Praha?

Presťahovanie do Prahy nebolo nikdy mojím snom, plánovala som skôr iné destinácie. Momentálne mám v Prahe väčšinu svojej klientely a rozbehnutý biznis, výroby, ateliér, takže v nasledujúcich rokoch sa odsťahovať neplánujem. Nebránim sa však tejto možnosti do budúcna. Veľmi rada sa dostávam znova na bod pomyselného začiatku, učí to človeka stále rásť a nezačať si príliš veriť. Prahu som si však nesmierne zamilovala, je to krásne mesto, nič mi tu nechýba, jedine moja rodina a to veľmi. Cesta na Slovensko je však len pár hodín.

Ako by si svoju tvorbu charakterizovala?

Vytváram to, čo sama nosím a čo mi v šatníku chýba. Značka sa vyvíja úmerne s mojou osobou, ale je postavená na základných znakoch, ktoré som si zamilovala už v detstve a vyplývajú zrejme z obdivu k šatníku mojej babičky Alicije.

Čo chceš dosiahnuť?

S mojím tímom momentálne pracujeme na rozšírení značky pre trhy, ktoré považujeme s prihliadaním na estetiku značky VANDA JANDA za zaujímavé. Čoraz viac sa rozrastá naša zahraničná klientela a často ide o národnosti, nad ktorými by som ani nepremýšľala. Príkladom je napríklad India, kde s nami spolupracuje najprestížnejšia štylistka ich filmových hviezd. Máme širokú klientelu aj v Rusku, dokonca pár dám vo Francúzsku. Túto krajinu som brala ako posledný trh, kde by som značku chcela predstaviť, hlavne pre moje domnienky o určitej nevraživosti francúzskych žien voči cudzokrajným brandom. Zmenilo sa to nedávno, keď ma dáma počas nakupovania v butiku Chanel doslova vyzliekla z môjho sakového kostýmu a odchádzala som s tromi objednávkami od dám z vedľajších kabínok. Podobné veci sa mi stávajú často a robia mi veľkú radosť. Okrem zahraničného rozrastania pracujeme aj na vycizelovaní výrobných procesov, dodávateľov materiálov, snažíme sa stále zlepšovať vizuálny charakter, eshop, balenie.

Ako vyzerá tvoj klasický deň?

Vstávam okolo ôsmej, zacvičím si, postarám sa o pleť, upravím sa. O deviatej sa každý deň stretávame v kaviarni na raňajky s mojím hlavným krajčírom, kde preberieme jeho prácu na daný deň. O desiatej začíname pracovať v ateliéri a od tohto momentu je moja časť dňa každý deň iná. Večer mám často nejakú akciu. Spať chodím okolo jednej hodiny v noci pokiaľ sa mi pošťastí, nie som na to hrdá, uvedomujem si aký je spánok dôležitý, ale často sú dni, keď sa vyššie vymenovaná náplň dňa spojí a jednoducho sa skôr do postele neviem dostať. Soboty sa snažím mať voľné, ísť do prírody, na prechádzku a nedele sú u nás malý pondelok, začíname brunchom s mojím hlavným krajčírom a potom si rozvrhujeme v ateliéri prácu na ďalší týždeň, aby sme v pondelok boli na všetko pripravení.

Ktorá časť tvorby módneho modelu je tvojmu srdcu najbližšia?

Keď si na seba hotový kúsok oblečiem. Musím povedať, že ma baví celý proces a od kedy na rôzne aspekty tohto reťazcu zamestnávam špecialistov, je to jednoduchšie. Samozrejme, neznášam, ak sa niečo opakovane nedarí a v externej výrobe nastanú problémy, meškanie...  Ale už nad tým neplačem tak často ako kedysi. Kedysi to bolo obdeň.

Ako sa o seba staráš?

Mám svoje rituály, kde z veľkej časti dominuje práve Envy Therapy. Mám rada efektívne produkty, ktoré mi perfektne vyhovujú a počas ročných období robím určité zmeny napríklad v denných krémoch, avšak som zástanca spoľahnutia sa na už odskúšané a pre mňa fungujúce produkty. Takže svoj rituál príliš nemením. 

Ako najradšej relaxuješ

S rodinou, s priateľmi, na dovolenke, pri jazde na koni. Tým, že môj najväčší koníček sa stal mojím živobytím s relaxom mám problém, pracujem veľmi rada. Snažím sa teda počas voľných chvíľ venovať najbližšiemu okoliu, ktoré počas práce často zanedbávam. 

S tvojím menom súvisí aj – ambícia, vkus, pracovitosť…

Veľmi si to vážim a ďakujem. Vkus som podľa mňa dostala do vienka, naviac sme každú voľnú chvíľu v detstve trávili s rodičmi v divadle, galérii alebo cestovali. S ambíciou som sa narodila taktiež, avšak rodina ma učila stáť nohami na zemi, a pokore, čo je dôležitou súčasťou tejto vlastnosti. Pracovitosti sa učím stále a najväčším hnacím motorom je láska k veci, ktorej sa človek venuje.

Rada provokuješ?

Nepovedala by som to o sebe, ale podľa názorov okolia mám asi posunutú hranicu “normálnosti”. Snažím sa vždy uctiť si spoločnosť či príležitosť, na ktorú smerujem svojím vzhľadom a dodržiavať pravidlá etikety. Jednoducho si myslím, že ak niekto vstúpi na červený koberec, v okamihu sa stáva súčasťou show, a tak ju treba ľuďom ponúknuť. 

 

V lete si bola na dovolenke s rodičmi, so svojou rodinou máš veľmi silnú väzbu. Otca poznáme ako moderátora a mamina s babkou sú tvojimi múzami. Za týmito všeobecnými charakteristikami je však oveľa viac...

Máme nádherný vzťah, bolo to, samozrejme, aj inak, hlavne počas mojej puberty, keď som si presadzovala svoj názor, rýchlo som však pochopila, nakoľko si môžem vážiť pohľad mojich rodičov na svet. Boli aj sú prísnymi kritikmi, ale najväčšími fanúšikmi. Nikoho na svete nemilujem a nevážim si tak ako ich. Od malinka mi všetko vysvetľovali, venovali mi čas, vodili ma na krúžky, všetko so mnou predebatovali a vždy som sa na nich mohla spoľahnúť. Inak to nebolo ani s mojimi starými rodičmi, po dedkovi Tónovi som získala vzťah k biznisu, po babičke Aliciji vzťah k móde a perfekcionizmus, od babičky Gizky som sa učila pracovitosti a vytrvalosti a obdivuhodnému zvládaniu ťažkej práce s ľahkosťou (tomu sa teda stále len učím) a po dedkovi Fricovi rozprávam nahlasJ

Cez obrázky vidíme do tvojho súkromia, ale tvoj život je oveľa zaujímavejší a dynamickejší ako vyzerá. 

Na sociálne siete dávam len zanedbateľné percentá môjho života, najdôležitejšie a najkrajšie momenty väčšinou ani nezaznamenávam. Sociálne siete beriem ako vizitku človeka a odkedy sa naplno venujem svojej značke, sociálne siete venujem primárne jej. Príde mi prirodzené, aby si človek časť súkromia nechal sám pre seba, nerobím tak ani cielene, len si určité veci podvedome strážim. Všetko mi tiež príde  dôležitejšie než samotné postovanie. Ak sa nebudem venovať vývoju nejakej veci v značke, vo finále na instagram ani nebudem mať čo fotiť. 

Čo by si chcela ako prvé, aby sa na svete a jeho súčasnom stave zmenilo?

Priala by som si, aby ľudia robili to, čo ich naozaj zaujíma, aby nehľadeli prvotne na finančné ohodnotenie danej profesie, ale ich fascináciu pre daný odbor. Zároveň, aby sa potom, čo pre svoje poslanie niečo urobili, vedeli ohodnotiť. Aby sa nebáli vziať na seba zodpovednosť, aby svoje miesto na svete brali ako niečo extra, a aby sa svoj život snažili prežiť ako najlepšie vedia v najlepšom vedomí a s najlepším svedomím. Aby šli vždy napred v akomkoľvek zmysle ich života, ale aby prihliadali na svoje okolie a žili s úctou k sebe a svojmu okoliu.

 

 

Zdieľaj:

Followuj nás:

© 27.09.2021, Andrea Coddington

ĎALŠIE Z TÉMY #ENVYGIRL

Na našej stránke používame súbory “cookie”, aby sme čo najlepšie využili možnosti stránky a prispôsobili Vašim požiadavkám. Taktiež sú použité na poskytovanie užitočných nástrojov a hodnotných funkcií. Aby ste využili web stránky s plným komfortom, umožnite prosím prijímanie “cookie” na našej stránke.