Svoj svet držím v rovnováhe!
Takmer dvadsať rokov mala prácu snov ako Fashion Director v jednej z biblií módy a štýlu – českej mutácii Harper’s Bazaar. Pracovala s priateľkami, stretávala sa s inšpiratívnymi osobnosťami, nakukla na prácu najlepších fotografov, make-up artistov, stylistov a cestovala po svete. Veľkú energiu podriadila neľahkej ceste za vytúženým materstvom a čas na „rozvod“ s Harper’s Bazaar vycítila. Nové impulzy znamenali opustenie zvučných mien, ale dávajú zmysel biznis partnerom a predovšetkým jej samej.
Náš rozhovor vznikal na linke Bratislava – Praha, ktorú stále považujeme trochu za svoju. Luxury fashion je svet sám o sebe a my sme doňho vhupli ako postkomunistické satelity.
Je to odbor ako akýkoľvek iný. Možno viac obalený pozlátkom trblietavých šperkov, nádherných topánok a kabeliek, ktorých cena je rovnako astronomická ako hodnota pražskej garsónky. Nebudem klamať ... je dych-berúce mať možnosť odcestovať do Florencie a pozerať na ruky majstrom krajčírom, ktorí desiatky hodín šijú jeden pár obuvi. Zrazu pre vás všetky tie drahé kúsky dostanú novú hodnotu. Rovnaké je to aj s fotografiou. Pre mnohých je to len stránka v časopise, ktorú rýchlo preletia, pre mňa desiatky hodín práce a ladenie najmenších detailov. To ma vo svete „luxury fashion“ bavilo najviac: vízia všetkých talentovaných ľudí, s ktorými som mala možnosť spolupracovať.
Čo konkrétne ste robili a na čo si najradšej spomínate? V tomto trblietavom svete ste ako ryba vo vode.
Začínala som v módnom svete úplne od piky. Ako dvadsaťročná som poslala životopis do veľkého lifestylového vydavateľstva a bola som prekvapená, že dievča bez praxe (ale s nadšením) vzali na pozíciu asistentky vtedajšej novej šéfredaktorky Barbary Nesvadbovej. Keď som sa po mesiacoch spýtala kolegyne, prečo si vybrala práve mňa, so smiechom mi odpovedala: „Zlato, tvoj životopis ležal navrchu obrovskej hromady životopisov a nikto nemal silu ich čítať.“ Asistovala som pri foteniach, organizovala schôdzky, vybaľovala krabice s oblečením, varila kávu a naozaj si to užívala. Po čase som bola pripravená posunúť sa ďalej. Bolo jasné, že potrebujem prax, aby som mohla o mieste v redakcii Harper’s Bazaar vôbec snívať. Vtedy prišla možnosť odísť na dva roky do magazínu Style, kde som pod vedením Simony Matáskovej a Andrey Běhounkovej získala potrebné skúsenosti. Do Bazaaru som sa vracala už na pozícii módnej riaditeľky.
Čím sa líši český a slovenský trh, klientky a atmosféra od amerického či ázijského?
Rozdiely sú obrovské. Naozaj by som si priala povedať vám, že šatňa českých módnych magazínov zaberá jedno poschodie a medzi značkovými darčekmi v podobe kabeliek neviete, ktorú si vybrať skôr. Realita je trošku iná. Najväčšie rozdiely „malej“ Európy som vždy pocítila počas týždňov módy. Na väčšinu prehliadok malo Česko a Slovensko alokované iba jedno alebo dve miesta. Asi si viete predstaviť, koľko kvalitných magazínov o ne každú sezónu zvádzalo boj. Oproti tomu napríklad ázijský trh a ich zastúpenie na prehliadkach bolo vo výrazne vyššom počte.
Prečo ste odišli z Harper’s Bazaar? Vedeli ste, že chcete robiť niečo iné alebo ste mali nejakú výzvu?
Dostala som skvelú ponuku od Petra Matějčka, ktorý preberal vedenie magazínu ELLE. Ponúkol mi miesto vo vedení online platformy ELLE.cz. Online bol pre mňa úplne novou disciplínou, ale ten svet ma lákal už niekoľko rokov. Bolo to niečo iné, nové, rýchle. Túžila som zistiť, či je správna moja intuícia, že by sa mi v tomto odbore mohlo páčiť.
Neľutujete?
Nie. Som rada, že som rozhodnutie urobila, pretože mi otvorilo nové obzory. Online svet ma nadchol, objavila som svoj skrytý potenciál. Jediné, čo mi chýbalo, boli dievčatá z redakcie Bazaaru, s ktorými som bola roky v dennom kontakte. Dodnes však spolu pracujeme pre charitatívnu organizáciu BE Charity a stále sme v kontakte.
Aké boli vaše začiatky v ELLE?
Dohodla som sa s vedením ELLE, že nastúpim po dovolenke, na ktorú som pravidelne v tom ročnom období chodila s rodinou. Predstavovala som si, ako prvýkrát vchádzam do nových kancelárií a ... prvé prekvapenie ma zastihlo už na dovolenke. Do mailu mi dorazila letenka do Tel Avivu a prvý deň práce pre ELLE som sedela v lietadle pripravená urobiť rozhovor s hlavným parfumárom Chloé. Rodina vtedy zostala na Lanzarote a ja som balila kufre skôr. Za 48 hodín som vystriedala päť lietadiel, aby som sa do Izraela dostala včas.
Aktuálne pracujete ako šéfredaktorka webu ŽENY s.r.o. Je to pre vás zmena, ďalšia výzva, alebo prečo ste sa vzdali ďalšieho zvučného zamestnávateľa?
ELLE bola jazda! Pracovala som prakticky 12 hodín denne, víkendy pre mňa neexistovali, počítač alebo telefón som mala stále v ruke. Do toho som sa snažila tráviť čas s rodinou a mojím štvorročným synom. Bola som pod obrovským tlakom. Nechýbalo mi nadšenie, ale potrebovala by som 40 hodinový deň, aby som všetko stihla. S príchodom roku 2020 a pandémie som začala viac pracovať doma a uvedomila som si, že moje tempo je vražedné. Začalo mi byť proti srsti korporátne prostredie, potrebovala som si vydýchnuť. Ponuka z online platformy ŽENY s.r.o. prišla ako na zavolanie. Posunula som sa pri písaní článkov do kategórie inšpiratívnych žien, mamičiek a skvelej komunity, ktorá sa vzájomne podporuje. Opäť ma práca začala nabíjať energiou.
Vo svete luxury brands ste zostali ako PR špecialistka Klenotníctva Dušák. Zase taký match made in heaven.
Hodinky sú moja vášeň a v Klenotníctve Dušák ju ľahko môžem spojiť so svojimi online zručnosťami. Od svojich začiatkov v módnom svete som obdivovala tento rodinný podnik, ktorý s vášňou a láskou pracuje s tými najväčšími hodinárskymi majstrami. Mám šťastie, že si vybrali do tímu práve mňa.
Zároveň pracujete ako „Instagram Content Creator“ a máte svoj vlastný blog bobovibe.cz - koľko pozícií môže zvládnuť jedna žena?
Ženy dokážu zvládnuť čokoľvek, čo si zmyslia! Nič by som ale nedokázala bez podpory rodiny a milujúceho manžela. Celú kariéru stál pri mne a podporoval ma vo všetkých rozhodnutiach.
Ako sa zmenil svet módnych časopisov a luxury brands v dnešných časoch? Na čo sa kladie dôraz, čo naopak úplne zaniklo?
Rok 2020 a pandémia zmenila mnohé a jednou z brandží, ktorú zasiahla, je rozhodne svet lifestylových módnych magazínov a luxusných módnych značiek. Budgety sa znižujú, kvalifikovaní pracovníci miznú a šancu dostávajú mladšie ročníky. Na jednej strane skvelé, na strane druhej to vedie k veľkej fluktuácii ľudí. Ak dnes pracujete pre redakciu dva roky, prakticky presluhujete. Niekedy sa mi zdá, že je to škoda. Zároveň prichádza doba, keď sa svet viac sústredí na online sektor.
Ste majsterkou v kombinovaní outfitov - luxury a dostupné brandy – aké sú dnes trendy?
To ma teší, ďakujem! Počas pôsobenia v módnom svete som sa naučila, že človek nepotrebuje obrovský budget, aby bol trendy. Naopak! Stačí mi v šatníku pár kúskov, do ktorých sa oplatí investovať, pretože ich budem nosiť forever & ever. Pre mňa je to rozhodne štýlová kabelka, kašmírový sveter, dokonale sediace sako a malé čierne koktejlky. Capsule wardrobe však odo mňa nečakajte, na to mám módu a módne trendy príliš rada. Preto tieto svoje stálice rada kombinujem s kúskami z klasických módnych reťazcov. A aj z nich mám vo svojom šatníku veľa vecí niekoľko rokov. Tento rok som sa inšpirovala trendom širokých nohavíc, vysokého pásu a pastelovými farbami.
Ste fanúšičkou udržateľnej módy?
Rozhodne! Veľmi rada nakupujem značky, ktoré premýšľajú nad ekológiou a dopadom módneho priemyslu na životné prostredie. Mnoho konfekčných reťazcov má udržateľné línie a oblečenie, ktoré je vyrobené z recyklovaných materiálov.
O móde veľa vieme, napriek tomu fashion prešľapy pozorujeme u našich i zahraničných celebrít. Najhoršie je, keď sa niekto stane preplácaným logo plagátom. Súhlasíte?
Je to možno klišé, ale stále platí: „Štýl si za peniaze človek nekúpi.“ Dôležité je nájsť si svoju cestu. Môže to byť diskrétny minimalizmus, trendy logománia alebo jednoducho stará dobrá klasika. Skrátka, niečo v čom sa človek bude cítiť sám sebou.
Svet sociálnych sietí mieša v online priestore karty zásadným spôsobom. Ako to vnímate?
Sociálne siete sú fenomén doby. Či už ich milujete alebo odsudzuje, pravdepodobne ich používate. Pre mňa od začiatku predstavovali inšpiráciu a relax zároveň. Ani by som nespočítala, koľkokrát som vďaka sociálnym sieťam narazila na zaujímavé a inšpiratívne ženy, nádherné miesta alebo napríklad hračky pre môjho syna.
Mnohí chcú byť influencermi a keď sa nimi stanú, neznášajú nálepku „influencer“.
Nikdy by mi nenapadlo slovo influencer akokoľvek odsudzovať. Je to profesia ako každá iná, a ak ju niekto ovláda tak dokonale, že sa môže napríklad svojím Instagramom živiť, tlieskam! Veľa ľudí vidí len nádherné fotky, za ktorými nie je žiadna námaha. Ja vidím veľa hodín príprav, desiatky emailov, schvaľovacích procesov, starostlivo zvolených textov a veľa inšpirácie pre verejnosť.
Je Instagram len pre mladých a pekných? Ako sa na ňom presadí žena v rokoch?
Kúzlo Instagramu je práve v tom, že sami si zvolíte okruh používateľov, ktorí vás majú inšpirovať a robiť vám radosť. Nikto ma nenúti pozerať sa na content šestnásťročných slečien, ktorému by som nerozumela, a ktorý mi nie je určený. Ony by zase neocenili moje anti-aging tipy, kreatívne hračky môjho syna alebo prípravu večere. Vo svojej komunite sa cítim skvele a to je pre mňa najdôležitejšie.
Ako sa stať hviezdou na Instagrame?
Rada by som poznala presný návod, ale zatiaľ môžem napísať len to, čo funguje u mňa: byť autentická. Ukazovať svoje vzostupy i pády, komunikovať so svojou komunitou, čerpať jej energiu a nebáť sa ísť s kožou na trh. Vaším hlavným kritikom budete vždy vy sama.
Keď vás počúvam a čítam, mám pocit, že cez deň toho neurobím dostatočne veľa a rozhodne rada pracujem i žijem. Ako sa vám darí skĺbiť rodinu a prácu? Zdá sa mi, že ste stále v pohybe...
Všetko sa dá skĺbiť s podporou milujúcej rodiny, mám obrovskú výhodu. Najväčšou oporou je môj manžel a moja mamička. Honza bol od Benovho narodenia so synom na materskej a babička dokonca odišla do predčasného dôchodku, aby bola kedykoľvek po ruke. Bez nich by som v živote nikdy nebola tam, kde som. Počas dňa mám harmonogram, kedy sa venujem práci a zároveň v ňom mám vyhradený čas pre syna a rodinu. Medzi moje najobľúbenejšie rituály patria naše pravidelné ranné tréningy a večerné uspávanie, keď si spolu čítame rozprávky v posteli. To milujem!
Čo pre vás znamená – možnosť pracovať a byť v niečom dobrá? Dnešná doba je divoká... Vždy som bola človek, ktorý pracuje na 100%. Nechýba mi nadšenie, zapálenie pre vec, precíznosť a ťah na bránu. Práca mi dodáva energiu. Podmienkou akejkoľvek spolupráce ale je, aby ma práca bavila. Potom mi vôbec nerobí problém zatvárať počítač o druhej ráno alebo pracovať cez víkend. Ak ma však práca šťastnou nerobí, mnohokrát som sa presvedčila, že je lepšie, keď sa moje a klientove cesty rozídu.
Praha dnes prináša úplne iné možnosti. Rozkvitla do kozmopolitného veľkomesta. Ako sa vám v nej žije?
Milujem Prahu! Je mojím rodným mestom a nikdy by som nechcela žiť inde. Obdivujem svoje kamarátky, ktoré si kupujú domčeky v menších mestách a zbožňujú ten pokoj. Ja milujem ruch mesta, možnosť kedykoľvek si vyraziť na kávu, stretnúť sa s priateľmi, mať na dosah rodinu. Naši rodičia majú pár kilometrov za Prahou chatu, kam cez víkendy často jazdíme, ale v nedeľu sa vždy rada vraciam späť do centra. Som skrátka mestské dievča.
Ako vyzerá váš deň, týždeň?
Hekticky. Aj keď s príchodom pandémie sa moje tempo spomalilo. Menej času teraz trávim behaním na stretnutia, ale zase viac sedím na online meetingoch. Milujem rutinu a organizáciu, väčšinu dní mám starostlivo naplánovaných. Každé ráno vstávam so synom okolo piatej, cvičíme spolu, dáme si raňajky a ja vyrážam do práce. Tam prakticky 7 hodín denne vybavujem bežnú agendu. Obed v rámci úspory času zvládnem nad klávesnicou a popoludnie patrí mojej rodine. Väčšinou ideme s manželom a synom na kávu, na prechádzku, na ihrisko alebo sa hráme na našej malej záhradke pri byte. Večer si potom užívam syna a v noci sa venujem práci.
Mnoho ľudí sa ocitlo v zlej situácii pre pandémiu - psychickej, zdravotnej, finančnej. Dotkla sa aj vás?
Jar roku 2020 bola naozaj ťažká. Strach o rodinu, prácu a aj svojich blízkych sme nezažívali len my, ale celý svet. Veľkou zmenou pre mňa bola práca z domu. Začali sme viac šetriť, menej míňať a viac cvičiť ... Aj po osobnej stránke bol vlaňajšok plný zvratov. S manželom sme sa rozhodli, že po ďalších dvoch neúspešných IVF pokusoch uzavrieme kauzu druhého dieťaťa a budeme najvďačnejší rodičia nášmu prvorodenému synovi. Môj recept na pohodu je jednoduchý: ideálne je, keď sa vám podarí držať vlastný svet v rovnováhe. Nebáť sa riskovať, správať sa čestne, stáť si za svojimi názormi. Nestresovať sa vecami, ktoré zmeniť nemôžete, a pracovať na takých, ktoré majú zmysel.
Ďakujem za dovolenie nazrieť i do vášho intímneho súkromia. Dlho ste sa snažili o dieťatko a dnes máte vytúženého štvorročného syna. Bola to však dlhá a náročná cesta.
Veľmi dlhá a veľmi náročná. Môjho manžela Honzu som stretla, keď som mala 19 rokov. Mala som v živote šťastie, že som svoju spriaznenú dušu stretla už ako tínedžerka. Ďalších desať rokov bol náš život bezstarostne skvelý. Potom prišla svadba. A všetci sa začali vypytovať, kedy príde bábätko, určite to mnohé z vás poznajúJ Pritom my sme cestovali, pracovali, užívali si priateľov a život. Bolo nám spolu dobre. Deti sme si ale vždy priali. Vtedy bolo ešte všetko jednoduché. Stačilo vysadiť antikoncepciu a čakať. Mesiac. Dva. Deväť. Desať. Čo vám budem rozprávať ...
Netlačili ste na pílu, ale čas utekal a výsledok sa nedostavil... predpokladám, že do života vám vstúpila obava i frustrácia.
Aj prvé vyšetrenia hrdo hlásili, ako perfektne zdraví sme obaja. Utekali ďalšie mesiace a my sme ďalej žili svoje spokojné životy. Napriek tomu červíček pochybností začal hlodať. Keď sme sa o ďalšie mesiace neskôr dozvedeli, že príčinou by mohla byť alergia jeden na druhého, prišlo mi to ako vtip. Problém bunkovej imunity vyzerá ako drobná maličkosť, s ktorou si dnešná medicína musí poradiť. Bohužiaľ to také jednoduché nebolo. Prvé umelé oplodnenie mi kamarátka pichala injekcie v práci, na koncerte alebo napríklad v bare. Pri ďalších dvoch som to už zvládla sama (ja, ktorá sa bojím ihiel). Benedikt sa narodil po treťom pokuse IVF a celý proces trval 5 rokov. Neľutujem ani jedinú injekciu, ani jedinú slzu. Náš chlapček je ten najskvelejší chalan na svete. Dostali sme ho za odmenu.
MAGAZÍN
