Modrý anjel stvorený pre lásku
Z bezvýznamnej zboristky v nemeckých kabaretoch sa stala jednou z najžiarivejších amerických hviezd 30. a 40. rokov minulého storočia. Hollywood jej ležal pri nohách. Po návrate z americkej emigrácie ju v rodnom Nemecku nikdy neprijali, bola pre nich zradkyňou. V Amerike zasa navždy zostala iba Nemkou. Viac ako filmografiou sa preslávila mileneckými avantúrami a alkoholom.
Marlene sa narodila 27. decembra 1927 v Schönebergu ako druhá dcéra pruského kráľovského dôstojníka a jej rodina patrila k berlínskej smotánke. Rodičia jej dali meno po Márii Magdaléne, ktoré si pre šoubiznis zmenila. Spojením oboch mien vznikla Marlene, jedna z najväčších legiend strieborného plátna. Matka z nej po smrti otca vychovávala husľovú virtuózku, ale úmysel prekazilo Marlenino zranenie zápästia. Darilo sa jej však v inom – herectve. Čoskoro sa stala hviezdou berlínskych divadiel.
Bisexuálna Marlene sa vrhala z náručia jedného slávneho muža alebo ženy do druhého, a čoraz častejšie sa pozerala aj na dno pohárika. Chválila sa románikom s Edith Piaf, Kirkom Douglasom, Gretou Garbo, aj Johnom F. Kennedym. Kariéra svetoznámej herečky a speváčky skončila v roku 1975, keď pri poslednom koncerte opitá spadla z pódia a zlomila si nohu. Naposledy si zahrala vo filme ako 77-ročná. Jej filmovou derniérou bol film Krásny gigolo, úbohý gigoloz roku 1979. Hollywood si však svoje hviezdy ctí, aj keď nie sú v najlepšej kondícii. Marlene za dva a pol dňa práce dostala honorár 250 tisíc dolárov.
V roku 1923 sa vydala za asistenta réžie Rudyho Siebera, ktorému o rok porodila dcéru Mariu a sľubnú kariéru vymenila za starostlivosť o rodinu. Na javisko sa vrátila až po rokoch, keď dcéra vyrástla a z manželstva postupne zmizla láska. Jej životnou rolou bola úloha kabaretnej tanečnice Loly v kultovom, prvom nemeckom zvukovom filme amerického režiséra Josefa von Sternberga Modrý anjel. Dietrichovej podmanivé slová: „Od hlavy po päty som stvorená pre lásku,“pozná každý fanúšik filmovej klasiky a jej navždy zostala nálepka filmovej prostitútky. Vďaka tomu, že film sa nakrúcal v nemčine aj angličtine, stala sa Marlene hviezdou hollywoodskej spoločnosti Paramount a mala konkurovať Grete Garbo z firmy MGM.
Stretli sa v roku 1934 na palube francúzskeho zaoceánskeho parníka. Ich vzťah bol platonický a písali si takmer tridsať rokov. Ženatý Hemingway jej otvorene vyznával lásku. „Milujem vás ako vždy. Vyšli by ste na pódium opitá a nahá, pristúpil by som k vám zozadu...rýchlo by som si vyzliekol svoj oblek, aby som vás prikryl, odhaliac svoju atletickú postavu Burta Lancastera.“Napriek tomu, že bol medzi nimi iba trojročný rozdiel, nazýval ju „dcéra“ a ona jeho „papa“. Hemingway sa zveril svojmu priateľovi A. E. Hotchnerovi: „Boli sme zamilovaní od roku 1934, keď sme sa prvýkrát stretli vo Francúzsku, ale nikdy sme spolu nespali. Sme obeťami nesynchronizovanej vášne“. S Marlene si Ernest písal až do roku 1961, keď spáchal samovraždu.
Marlene opustila Nemecko, schudla, odfarbila si vlasy a vďaka filmom ako Maroko, Šanghajský expres či Plavovlasá Venuša sa z nej stala bohatá a slávna hviezda. V čase druhej svetovej vojny Hitler chcel, aby sa vrátila späť do ríše.Keď jej v roku 1936 Joseph Goebbels ponúkol hlavnú úlohu v nemeckom filme za honorár 200-tisíc ríšskych mariek, odmietla. K nacistom cítila odpor, navyše po rozchode s Erichom Mariom Remarquom bola na začiatku vojny zamilovaná do francúzskeho herca Jeana Gabina. V Nemecku ju označili za zradkyňu, na čo rozčúlená Marlene zareagovala tak, že požiadala o americké občianstvo. Na nešťastie, po vojne už svoju predchádzajúcu slávu neobnovila.
„V tejto krásnej krajine môže človek pokojne žiť, pokým si poňho neprídu anjeli,"vyznala sa z lásky k Francúzsku Dietrichová. Žila v ústraní, pripútaná na lôžko a urputne sa snažila zachovať si imidž femme fatale. Nenechala sa fotografovať a nikoho k sebe nepúšťala. Jej dcéra Maria Riva však na ňu vo svojej knihe prezradila: „Keď ma v trinástich znásilnila lesbická opatrovateľka, moja mama povedala, že ma to nezabilo, tak nech nefňukám. Aj na sklonku života mala pod posteľou schované fľaše chľastu.“ Vnuk David Riva bol ešte kritickejší: „Bola alkoholička, ktorá trpela bulímiou a počas 52-ročného manželstva s Rudolfom Sieberom si užívala nezáväzný sex s mužmi aj ženami! Spala s každým, kto sa jej zdal atraktívny. Nebolo to o citoch, pre ňu bola intimita o sile.“ Slávnu Marlene našli mŕtvu 6. mája 1992 v jej parížskom apartmáne. Neskôr ju pochovali do hrobu vedľa jej matky v rodnom Berlíne.
MAGAZÍN
