MATA HARI

Previnila sa tým, že chcela byť slobodná

Jej život je opradený tajomstvom. Všetci o nej počuli, ale nikto ju naozaj nepoznal. Muži ju zahŕňali šperkmi, dostala sa na piedestál spoločenského postavenia a ženy ju neznášali, lebo bola nehanebne krásna. Femme fatale I. svetovej vojny predstavila Parížu orientálny tanec, ktorého sa nakoniec stala synonymom. Mata Hari mala úspešnú, ale krátku kariéru, lebo ju popravili za údajnú špionáž.

Muža si našla na inzerát

Dcéra klobučníka a matky pôvodom z Jávy  sa narodila v auguste 1876 v holandskom Leeuwardene. Keď mala štrnásť, mama jej zomrela na tuberkulózu a otec ju dal na výchovu príbuzným. Vlastným menom Margaretha Geertruida Zellová tvrdila, že jediný nepríjemný styk s mužom bol v jej živote ten prvý, keď ju v šestnástich znásilnil riaditeľ školy. Vyštudovala učiteľský inštitút v Leidene a v roku 1895 sa vydala za kapitána holandskej koloniálnej armády Campbella MacLeoda, ktorému ako žena činu odpovedala na inzerát. So starším mužom žila na Jáve a Sumatre, cítila sa tam ako doma a naučila sa tancovať. Holanďanovi porodila syna Normana Johna  a dcéru Jeanne Louisu.

Útek z raja do iného raja

Jej manželstvo nebolo šťastné. Margaretha prišla o syna, otrávila jej ho slúžka.Nemusela svoj čin vysvetľovať, lebo ostatní sluhovia ju zabili ešte v deň, keď objavili mŕtve bábätko. Bola to spravodlivá pomsta, pretože vykorisťovanú slúžku bil a znásilňoval domáci pán. Margaretha podala žiadosť o rozvod a opustila manžela i dcéru. Odišla do mesta hriechu – Paríža. Najprv nemala peniaze, ale boháčov zaujala tým, čo jej bolo najprirodzenejšie – exotickým zjavom a odvážnym erotickým tancom. Podľa nej bol „tanec básňou, v ktorej je každý pohyb slovom“. Tešila sa pozornosti mnohých mužov, pre ktorých si vymyslela, že je princezná z Jávy a do tajomstva rituálnych tancov kňažiek ju zasvätili v domorodých chrámoch. Fotografie exotickej krásavice sa čoskoro objavili vo všetkých francúzskych novinách. Začala sa nazývať Mata Hari, čo po malajsky znamená Svetlo dňa a stala sa hviezdou Paríža. 

Sex, hriech a špionáž

Mata Hari rýchlo zabudla na svoje trápenie na Jáve, zaprisahala sa, že už v živote neokúsi trpkosť osudu a striedala jedného bohatého muža za druhým. Lovila najmä mužov v uniformách – páčili sa jej nemeckí, ruskí aj francúzski politici. Prvá svetová vojna ju zastihla v nemeckom Berlíne. Pre  nestabilitu systému sa vrátila do Holandska a odtiaľ chcela odísť do svojho milovaného Francúzska. Tesne pred odchodom ju navštívil nemecký konzul Krammer a navrhol jej, aby sa stala platenou agentkou ríšskej tajnej služby. Naivná Mata Hari súhlasila, čo ju nakoniec stálo život, pretože britskí agenti Krammera sledovali. Ako občianka neutrálneho Holandska mohla aj počas vojny ľahko prekračovať hranice medzi štátmi, a keď jej britským Scotland Yardom upozornená  francúzska kontrašpionáž ponúkla spoluprácu v prospech Francúzska, prijala. Spávala s nemeckým vojenským atašé, kapitánom Kallem a súčasne s plukovníkom francúzskej armády  Davignesom. Všetko údajne, lebo jej dvojitá špionáž sa nikdy nepotvrdila. Nemcom veľa osohu nepriniesla a Francúzi jej nedôverovali natoľko, že ju vo februári 1917 zatkli. Priznala iba, že odovzdala jednu neaktuálnu informáciu dôstojníkovi nemeckej výzvednej služby. 

Trest smrti ju neminul

Vojenský tribunál v Paríži vyniesol 25. júla nemilosrdný ortieľ. „Milenka oficierov“ dostala trest smrti za vlastizradu. Matu Hari popravili 15. októbra 1917 vo Vincenneskom lesíku pri Paríži. Tesne pred piatou ráno osemnásť  dôstojníkov francúzskej armády prišlo do parížskeho ženského väzenia Saint-Lazare. Kat, ktorý niesol fakľu a zapaľoval ňou svetlá, ich zaviedol k cele číslo 12. Matu Hari prebudili mníšky, správkyne väzenia. Bola úplne pokojná. Nerozrušilo ju, ani keď sa dozvedela, že žiadosť o milosť, ktorú pred niekoľkými dňami adresovala prezidentovi, bola zamietnutá.  Na popravu zastrelením odišla tak, ako žila. Ako provokatívna dáma oblečená do čiernych hodvábnych pančúch a kožucha, na hlave mala klobúk a na nohách topánky na vysokom opätku. Pred osudnými výstrelmi ju nespútali, ani jej nezakryli oči. Svojim katom hľadela hrdo do tváre, až kým nevydýchla naposledy.

© 07.11.2019, Envy

ĎALŠIE Z TÉMY #INŠPIRATÍVNE ŽENY

Na našej stránke používame súbory “cookie”, aby sme čo najlepšie využili možnosti stránky a prispôsobili Vašim požiadavkám. Taktiež sú použité na poskytovanie užitočných nástrojov a hodnotných funkcií. Aby ste využili web stránky s plným komfortom, umožnite prosím prijímanie “cookie” na našej stránke.